Michaela Brchnelová: "Ja som vlastne dokázala, že tieto častice získavajú tú energiu pomocou tzv.... mechanizmu, a vlastne podaril sa mi snáď ako prvej odhaliť, alebo dokázať naozaj, že magnetické pole tých mračien sú zosilnené, a teda, že tam... tých častí, k nej dochádza."

Harry Gavendová: "Jej projekt istým spôsobom súvisí aj s projektom urýchľovača v CERN-e vo Švajčiarsku. Aj preto bola popri finančnom dare odmenená aj návštevou tohto miesta. Daniel Ondra z Gymnázia v Košiciach sa vo svojom projekte venuje skúmaniu nových syntetických derivátov látky kumarínu s DNA a s jedným proteínov krvnej plazmy albumínom. Tie môžu totiž pomôcť napríklad pri nádorovej terapii či pri liečení HIV. Dokážu reagovať s DNA bunky a rozštiepiť ju, teda zničiť, aby sa už nemohla deliť a rásť."

Daniel Ondra, študent: "Väčšina kumarínov má takéto protinádorové účinky, že dokáže usmrtiť bunku, ale nie každý. Samozrejme závisí to od toho, ako vyzerá tá štruktúra toho kumarínu, tam vlastne stačí zmeniť jednu molekulu a už môže mať absolútne iné vlastnosti. Preto sme skúmali tieto tri absolútne nové, novo nasyntetizované molekuly, že či aj tieto tri dokážu zničiť DNA, dokážu usmrcovať tú bunku, a ako efektívne sa dokážu viazať s tou DNA."

Harry Gavendová: "Ukázalo sa, že kumaríny majú dobrú väzbovosť s testovanými látkami a dokážu štiepiť DNA už v nízkej koncentrácii. Podľa všetkého je to výhodné z toho hľadiska, že tejto látky nie je potrebné veľké množstvo, aby sa usmrtila samotná bunka. Zároveň sa aj v projekte mladého nadšenca hľadá kombinácia, ktorá by dokázala zabíjať nádorové bunky a zdravé ponechala nepoškodené."

Daniel Ondra: "Musíme skúmať ďalej, pretože vznikajú vlastné obranné mechanizmy, bunka má x ďalších látok v sebe, ktoré vlastne ju udržujú pri živote a bránia pred zásahmi zvonku, takže to je vlastne nejakým ďalším pokračovaním, alebo ďalším cieľom... preskúmať."

Harry Gavendová: "Medicínsky je aj projekt Kristíny Uličnej z Gymnázia v Krompachoch. Tá sa v ňom tiež zaoberá liečbou rakoviny, ale z iného pohľadu."

Kristína Uličná, študentka: "Na túto liečbu rakoviny využívam cholesterolové prenášače, známe pod názvom zlý cholesterol. Na tieto prenášače vlastne syntetizujem istý cukor, oligosacharid, ktorý vlastne zabraňujme tomu, aby nám liečivo počas prenosu tohto liečiva do rakoviny vypadlo."

Harry Gavendová: "Bunky v nádore totiž na svoje množenie potrebujú cholesterol. V rámci liečby sa teda do neho ako keby vkladá liečivo, ktoré je aktívne na svetlo. Prenášače, ktoré nesú cholesterol s liečivom do tumoru, však putujú krvným riečiskom, a aby nedošlo k vypadnutiu liečiva, nádejná vedkyňa ich pokrýva oligosacharidmi. Takto dopravené liečivo do nádorovej bunky sa potom aktivuje zasvietením svetla s vhodnou vlnovou dĺžkou."

Kristína Uličná: "Táto terapia, ktorá je vlastne základom celého môjho projektu, je vysoko selektívna, to znamená, že nám dostáva liečivo len do nádorových buniek, a druhým veľkým pozitívom je to, že neohrozujeme zdravé tkanivo, čo je problém pri malígnych nádoroch, my nevieme presne, kde je tá hranica. A samozrejme ponechávame do zvyšné tkanivo, to zdravé, úplne neporušené."

Harry Gavendová: "Branislav Viliam Hakala z Gymnázia v Košiciach sa vybral zase smerom k automobilom a životnému prostrediu. Aj preto sa rozhodol vylepšiť vodíkový motor."

Branislav Viliam Hakala, študent: "Myšlienkou toho projektu je nájsť alternatívu k súčasnému spaľovaciemu motoru, teda špecifickejšie upraviť jednu konkrétnu súčiastku pre vodíkový palivový článok."

Harry Gavendová: "Namiesto benzínu by sme teda mohli tankovať vodík. Ten je však výbušný a na jeho kontrolované spaľovanie je potrebný katalyzátor, ktorý je tvorený z platiny. No platina je vzácna a najmä drahá. Preto sa mladý vedec snaží nájsť inú možnosť."

Branislav Viliam Hakala: "Naša hypotéza je, že niklom a potom špecificky tvarovanými nanočasticami vyrobenými z platiny, to by výrazne znížilo množstvo platiny potrebnej pre takýto katalyzátor."

Harry Gavendová: "Projekt hľadá spôsob, ako vyvinúť častice tak, aby boli stabilné a mali rovnakú, alebo ešte i lepšiu účinnosť ako katalyzátor, ktorý sa používa v súčasnosti. V Los Angeles však výrazný úspech zaznamenali aj ďalší dvaja Slováci - Michal Géci a Martin Liščinský. Predstavili projekt s názvom Štúdia topenia v dvojrozmernom systéme malých magnetov. A čo ním dosiahli? Druhé miesto. Takto to sú teda nádejní vedci zo Slovenska, ktorí nás reprezentovali v Los Angeles. Neváhajú obetovať svoj voľný čas a prinášať výsledky, z ktorých potom môže čerpať celé ľudstvo. Aj preto im za všetkých ďakujeme a úprimne gratulujeme."

Gorazd Štýber, študent 4. ročníka: „Podobná téma medzi tými 400 projektami sa asi nenašla, boli tam z rôznych oblastí, ale podobný ako náš som nenašiel. Štúdium tých výbojov má potenciál v priemysle a takisto sa už dnes využíva napríklad v plazmových televízoroch.“

Boris Urbančík: „Podľa ich učiteľky fyziky Márie Švíkovej je najdôležitejšia motivácia žiakov.“

Mária Švíková, učiteľka fyziky: „Aj keď niekto, o kom si myslím, že nie je až taký zdatný napríklad v matematike, ale má záujem, tak ten urobí viac ako ten, kto síce je zdatný, ale nechce.“

Boris Urbančík: „Rehoľná sestra Adriana Medvecká, ktorá je riaditeľkou Gymnázia sv. Tomáša Akvinského v Košiciach rozpor medzi vierou a exaktnou vedou nevidí.“ rehoľná sestra Adriana Medvecká, riaditeľka Gymnázia sv. Tomáša Akvinského v Košiciach: „To nejde proti sebe. Keď je to dobre vysvetlené, študenti spoznávajú, že je to v harmónii a vedia sa orientovať potom v budúcnosti.“

Boris Urbančík: „Slovensko získalo aj zlatú medailu z tejto súťaže za projekt študenta Martina Ferianca z bratislavského Gymnázia jura Hronca, v ktorom skúmal možnosti novo navrhnutého tepelného čerpadla, ktorého princíp si dáva práve patentovať. Bronislava Czinegeová, hovorkyňa Asociácie pre mládež, vedu a techniku.“ Bronislava Czinegeová, hovorkyňa Asociácie pre mládež, vedu a techniku: „Všetci traja študenti boli víťazi celoslovenského festivalu vedy a techniky, ktorý naša asociácia organizuje.“

Anketa

Opýtaný 1: „Dneska sa mi to veľmi páčilo, tieto všetky veci, a hlavne čo tu vystrekovalo.“

Opýtaný 2: „Mne sa strašne páčil ten tekutý dusík, krásne efekty to robilo, krásny dym to bol.“

Filip Szórád, redaktor: „Experimenty odborníci vyberali aj podľa veku návštevníkov, od jednoduchších k zložitejším, od mechaniky cez elektrinu a magnetizmus až po pokusy s tekutým dusíkom.“

Ľubomír Valovičová, pedagóg na Katedre fyziky UKF v Nitre: „A cez experiment im ukážete krásy fyziky, to, že vďaka fyzike sa dá veľa javov okolo nás v prírode vysvetliť a deti ich vlastne pomocou tých experimentov vedia jednoduchším spôsobom pochopiť.“

Ján Ondruška, pedagóg na Katedre fyziky UKF v Nitre: „Boli zamerané hlavne na popularizáciu fyziky ako takej, pretože vlastne fyzika všeobecne vo svete sa stretáva s nejakým takým povedomím, že je veľmi náročná.“

Filip Szórád, redaktor: „Strach z fyziky sa u mnohých žiakov objavuje už na základnej škole. Veľa detí sa nedokáže naučiť základy a neskôr už túto stratu nevedia dohnať.“

Ján Ondruška, pedagóg na Katedre fyziky UKF v Nitre: „Tí študenti sa možno, alebo tí žiaci, neučia poznatky ako také, teda že nerozumejú problematike, že možno sa naučia nejakú definíciu, to znamená, že ten poznatok ako keby sa nedostával.“

Filip Szórád, redaktor: „Vyvážené učenie, ktoré by spájalo teóriu a prax, by mohlo byť podľa fyzikov z nitrianskej univerzity cestou, ako deti zaujať, a súčasne aj naučiť.“

Rasťo Iliev, redaktor: „Vytvoriť takú reťazovú reakciu pritom nie je vôbec jednoduché. Skladá sa minimálne z 10 krokov. Ak jeden z nich nevyjde, celá snaha bola zbytočná. A celý ten proces spočíva v čom?“

Štefan Motko, študent Gymnázia A. Vrábla v Leviciach: „Sú tam rôzne chemické a fyzikálne deje, ktoré na seba nadväzujú a jeden spúšťa druhý. Toto lanko sa tu pretrhne a ono uvoľní túto skúmavku, ktorú teraz priväzujú a vyleje sa tá kyselina sírová, ktorá je v nej, sa vyleje do tohto lievika a to bude pokračovať do tejto misky.“

Rasťo Iliev, redaktor: „Nie je to nebezpečné?“

Štefan Motko, študent Gymnázia A. Vrábla v Leviciach: „Nie, nie je to nebezpečné, pretože tie množstvá sú naozaj malé.“

Rasťo Iliev, redaktor: „Ale treba byť asi opatrný.“

Štefan Motko, študent Gymnázia A. Vrábla v Leviciach: „Áno, treba byť opatrný, preto so sírovkou pracujeme pomocou pipiet, alebo teda teraz pipety nemáme, tak použijeme kapiláru.“

Rasťo Iliev, redaktor: „O priazeň odbornej poroty i širokej verejnosti prostredníctvom online hlasovania bojovalo 105 žiakov a 21 učiteľov z rôznych kútov Slovenska. Do hlasovania sa zapojilo takmer 15 tisíc ľudí. Väčšina z nich sa zhodla s členmi odbornej poroty. Víťazom sa stal tím Gavaci z Gymnázia Andreja Vrábla v Leviciach pod vedením učiteľky chémie Vieroslavy Potočárovej.“

Vieroslava Potočárová, učiteľka chémie, Gymnázium A. Vrábla v Leviciach: „Študenti sú jednak podkutí vedomostne veľmi dobre a sú kreatívni a radi sa hrajú a to sme mohli zužitkovať, to, že sa vedia hrať napriek tomu, že už nie sú malé deti. Boli to náročné týždne z toho dôvodu, že sme to robili počas vyučovania, aj v popoludňajších hodinách, ale keďže sme boli všetci zapálení, zanietení, tak nás to mimoriadne bavilo. A súťaž bola úžasná v tom, že sme hrali tímovo, že nesúťažil každý sám za seba, ale mohli si navzájom pomôcť, navzájom sa tešiť, takže to bolo veľkým bonusom, samozrejme okrem tej ceny úžasnej, ktorú sme získali.“

Rasťo Iliev, redaktor: „Bolo to jasné, že to získa vaša trieda, verili ste si od začiatku?“

Peter Maček, študent Gymnázia A. Vrábla v Leviciach: „Hlasovanie divákov bolo napäté do posledného konca. My sme ešte išli spať s tým, že sme prehrali, no ráno keď sme sa zobudili sme vyhrávali o 20 hlasov.“

Rasťo Iliev, redaktor: „Aký je to pocit?“

Peter Maček, študent Gymnázia A. Vrábla v Leviciach: „Fenomenálny a sme radi, pociťujeme veľký pocit zadosťučinenia za tú dvojtýždňovú prácu.“

Rasťo Iliev, redaktor: „Súťaž je známa aj vo svete. Konala sa už v 9 krajinách strednej Európy. U nás sa uskutočnila vďaka podpore Slovenskej chemickej spoločnosti, Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu, Združeniu učiteľov chémie a Ústavu polymérov Slovenskej akadémie vied.“ Ing. Igor Lacík, DrSc., riaditeľ Ústavu polymérov SAV: „V mojom ponímaní chémia vlastne zohrala takú úlohu počas štúdia, že sa mi vlastne stala poslaním asi na celý život.“

Rasťo Iliev, redaktor: „Preto ste asi nemali problém z vašej pozície podporiť takýto mládežnícky projekt?“ Ing. Igor Lacík, DrSc., riaditeľ Ústavu polymérov SAV: „Sme vždycky zástancami toho, že treba nájsť akékoľvek vhodné a účinné cesty na to, aby sme prilákali mladých ľudí do tém súťaží podobného typu, aby sa vlastne spropagovala veda a spropagovala cez túto súťaž aj Ústav polymérov.“

Rasťo Iliev, redaktor: „Vyhodnotenie výsledkov sa konalo práve na Ústave polymérov Slovenskej akadémie vied, kde nám žiaci víťaznú fyzikálno-chemickú reakciu predviedli. Ceny s rozdané, máte v rukách 1. miesto, čo to pre vás znamená?“

Štefan Stanko, študent Gymnázia A. Vrábla v Leviciach: „Pre nás je to určitá výzva. Pokúsime sa zapojiť sa aj v budúcich ročníkoch a.“

Rasťo Iliev, redaktor: „A vyhrať.“ Štefan Stanko, študent Gymnázia A. Vrábla v Leviciach: „No možno, bolo by to fajn.

Patrik Furda, študent Gymnázia A. Vrábla v Leviciach: „Je treba vrátiť sa zase naspäť tam kde sme boli, pretože v poslednom čase sme trávili všetok náš vlastne čas prácou na tomto projekte. Čiže konečne treba prísť domov, vyspať sa, užiť si výhru a vlastne vrátiť sa do nášho bežného života, do školy.“

Rasťo Iliev, redaktor: „Ako budete oslavovať?“

Peter Maček, študent Gymnázia A. Vrábla v Leviciach: „Vyhodíme labák do vzduchu, no.“

Rasťo Iliev, redaktor: „Každý z víťazného tímu si domov odniesol tablet a MP4 prehrávač. Študenti však výrazne pomohli aj svojej škole – finančnou odmenou vo výške 2 tisíc eur na nákup edukačných pomôcok.“

Edita Hippová, konateľka spoločnosti BASF Slovensko: „Myslím si, že sa veľa diskutuje teraz na Slovensku o tom, ako majú mladí ľudia málo záujmu práve o prírodné vedy, o chémiu, o fyziku, ale zase na druhej strane tieto znalosti a tieto vedy sú tie, ktoré sú vlastne našou budúcnosťou, sú nepostrádateľné pre to, aká bude aj vlastne naša budúcnosť a práve preto je treba zvyšovať a popularizovať aj tú chémiu vlastne práve medzi tými stredoškolskými žiakmi, aby naozaj sa o to zaujímali a aj išli týmto smerom.“

Vieroslava Potočárová, učiteľka chémie, Gymnázium A. Vrábla v Leviciach: „Vždy sa nájdu žiaci, ktorých je možné podchytiť, pretože sú šikovní a majú záujem, aj keď sú tie prírodné vedy náročnejšie, dajú sa takí žiaci nájsť. Práve aj takéto súťaže, ktoré sú hravé, sú zaujímavé, sú veľmi dobrým protipólom k tým klasickým vedomostným súťažiam, ako predstavujú predmetové olympiády.“

Rasťo Iliev, redaktor: „Tím nazvaný Veľmi veľké demolačné kladivo, ktorý viedla učiteľka Emília Korčeková z pezinského Gymnázia, sa umiestnil na 2. mieste a žiaci Cirkevnej strednej školy svätých Cyrila a Metoda v Humennom s tímom Crazy Science na čele s učiteľkou Ivanou Bučekovou obsadili tretiu priečku. Víťazom ešte raz gratulujeme a nielen im želáme veľa úspechov. Rasťo Iliev, televízia Bratislava.“